V pokračovaní našej analýzy rozdielov medzi kovovými a resinovými modelmi, pripravili sme pre vás jeden zaujímavý rozhovor, s Cliveom Rigbym, jedným zo spoločníkov firmy Spark, ktorý bol publikovaný v anglickom magazíne modelcollector.com. (pôvodné znenie „What´s the deal with Resin“ preložené a editované)

Redaktor: Po prvé, mohol by si vysvetliť čitateľom, ktorým to ešte nie je známe, čo je vlastne resin? Napr. z čoho sa vyrába a v čom sa líši proces od výroby kovového modelu?

Clive Rigby: Je to vlastne vedľajší produkt ropy. Resin je viacerým známy z výrobkov ako Araldite, ktorý sa používa na opravu predmetov, kde dva druhy resinu sú zmiešané do pasty, ktoré potom tuhnú v  rôznych pomeroch. Ide vlastne o dvojzložkový plast, ktorý je zmiešaný, a potom nalievaný do gumovej alebo silikónovej formy, kde následne stuhne.

 Proces sa začína tým, že sa vyrobí šablóna – originál, ktorý vyzerá presne ako reálne auto, alebo jeho časť. Šablón, alebo predloha je vyrábaná buď starou alebo modernou metódou. Stará metóda spočíva v tom, že sa doslova vyreže šablóna, novou metódou celá šablóa sa vyrobí počítačom, stereolitografiou, alebo 3D tlačou. My používame obe metódy v závislosti od toho, aké údaje máme k dispozícii. Napríklad keď pracujeme s výrobcom automobilov, ako napr. Mercedes alebo Peugeot na modernom aute, tak väčšinou dostaneme od nich všetky dáta v digitálnej podobe. Následne celé pretransformujeme do formátu CAD/CAM (Computer Aided Design/Computer Aided Manufacture). Samozrejme tieto dáta boli použité pri výrobe reálneho auta, ale my musíme na nich vykonať menšie modifikácie, aby sme mohli vyrobiť modeli v jednotlivých mierkach. Umenie modelárstva by bolo oveľa jednoduchším, keby predmet by bol dokonale realizovateľný iba znížením mierky, ale žiaľ vzhľadom na paralaxy je tento proces oveľa komplikovanejší.

Ale vráťme sa k výrobe, zo šablóny vyrobíme silikónové formy. Do dutých častí formy sa naleje resin. Tieto formy vložíme do vákuovej komory, aby sme sa zbavili všetkých bubliniek, ktoré sa do resinu dostali a necháme ich stuhnúť.

Tieto formy nie sú iba elastické, ale môžu sa pozostávať z viacerých, oddeliteľných častí a tak sa dá vyrobiť z jednej formy aj viac častí daného modelu.

Redaktor: To znamená, že je to oveľa menej mechanizovaný proces ako by sme to predpokladali?

CR: Áno. Hlavný rozdiel je v tom, že základy výroby resinových modelov (oproti kovových) oveľa viac pramenia v hobby modelárstve. Celé sa to začalo v domácnostiach. Doslova sa to dá spraviť doma - vo svojom dome, sám, v kuchyni – a viacerí tak aj urobili.

Veľa malých podnikov sa takto rozbiehalo. Napríklad aj Hugov otec (Hugo Ripert je spoluzakladateľom a hlavných akcionárom spoločnosti Spark) spočiatku týmto spôsobom vyrábal modely.

Redaktor: Teda aký je prvý, najjednoduchší spôsob odlíšenia resinových modelov od kovových, keď ich vidíme alebo držíme v ruke po prvý krát?

CR: Väčšina ľudí nespozná rozdiely okamžite. Ale keby som Vám ukázal ešte neposkladanú a nenamaľovanú sadu, tak by ste to vedeli okamžite rozlíšiť. Surový resin má bledú, žlto-hnedú farbu, oproti tomu kovový model pred maľovaním má výrazne kovový vzhľad.

Redaktor: Ja poznám jednu veľmi ľahkú metódu, keď odskrutkujeme resinový model od podstavca, aby sme ho nafotili do rubriky „Novinky“, často vidíme vypadávať prášok podobný kriedovému prášku.

CR: Áno, je to resinový prášok, ktorý vypadá zo spodku modelu v tých častiach, kde sú uchytené skrutky.

Redaktor:  Aké sú výhody výroby z resinu oproti kovu?

CR: Výroba z resinu je oveľa jednoduchšia, a jednak modifikácie je možné vykonať lacnejšie. A to je dôležité – zvlášť dôležité pri modeloch motoršportu. V ktorejkoľvek danej sezóne je na aktuálnom aute vykonaných mnoho modifikácií z jedného pretekárskeho okruhu na druhý. Napríklad auto nasadené v Monze a na Nürburgringu sa odlišuje iba minimálnymi modifikáciami, ale auto pre Le Mans má už oveľa významnejšie zmeny. V podstate sú viaceré prívody vzduchu vyrezané, sú pridané odlišné deflektory vzduchu, zadné krídla rôznej veľkosti atď.

Uskutočniť tieto modifikácie je oveľa jednoduchšie a lacnejšie z resinu ako z kovu. V prípade kovových modelov museli by sme rezať oceľové formy. Teda ak napr. máme dané auto bez plutvy, pridať ju by sa prakticky dalo, ale opätovné odstránenie by už nieslo za sebou oveľa väčšie problémy .

Rovnako je dôležité, aby zákazníci mohli od nás objednať výrobu špecifických áut vo veľmi malých množstvách. Boh vie, koľko Porsche modifikácií sme už spravili za posledné roky.  Automobilka Porsche už dlhé roky patrí medzi našich klientov, pretože na požiadanie im ľahko vyrobíme napr. 500 kusov pre klub majiteľov, alebo na špeciálnu akciu, čo by bolo vylúčené v prípade kovových modelov.

Ale ak výrobca požiada dajme tomu 10.000-20.000 kusov, tak určite sa rozhodneme v prospech kovových modelov.

Redaktor: To znamená, že vyrábate aj z kovu? Ja som bol presvedčený, že Spark vyrába jedine resinové modely.

CR: Veľa ľudí si to tak myslí, ale v skutočnosti my tak isto vyrábame kovové modely ako aj resinové. Nám nezáleží na tom, z čoho vyrábame modely, ale aby naše modely vyzerali dobre.

Redaktor: Výroba z resinu má nejaké nevýhody? Ak áno, aké?

CR: Modely vyrábané z resinu sú oveľa krehkejšie. Ale v podstate v určitých častiach – zrkadlá sa odlomia veľmi ľahko, krídla sú veľmi citlivé - všetky modely sú krehké.

Druhá nevýhoda je, ak to považujeme za nevýhodu, že formy majú kratšiu životnosť. Totiž silikón sa musí roztiahnuť a znovu sa stiahnuť počas procesu stuhnutia. Predpokladaná životnosť foriem využívaných na výrobu resinových modelov je oveľa kratšia, ako predpokladaná životnosť foriem pre výrobu kovových modelov, to znamená, že sú vhodné na veľmi limitovaný počet výrobných cyklov.

Redaktor: Koľko modelov vyrobíte za priemerný výrobný cyklus?

CR: Akonáhle máme nový model na našom dizajnérskom stole, informujeme našich distribútorov, ktorí hneď vedia spraviť odhad počtu objednávok a pošlú nám spätnú väzbu. Potom už môžeme začať s výrobou, lebo sa nemusíme báť nadvýroby – čo nikdy nie je dobré, lebo môže viesť k nahromadeniu skladových zásob a ku strate dôvery zberateľov.

Samozrejme nie každý zberateľ predobjednáva modeli, a veľa z nich ani si neuvedomuje, že daný model naozaj chce kým ten nie je vypredaný. Ak mám pocit, že dopyt je dostatočne vysoký, tak občas sa stane, že znovu vyrobíme daný resinový model.

Priemerný výrobný cyklus z resinu u nás je okolo 1000 kusov, ale niektoré modely, hlavne autá Land Speed Record sú vyrábané v oveľa nižších množstvách. Z áut British Steam LSR napríklad si nemyslím, že by sme vydali viac než 600 kusov, a kým sponzor nepožiada opätovnú  výrobu, pochybujem, že by sme z nich ešte vyrábali. Je to fantastické, fakt čudne vyzerajúce auto a skladá sa z oveľa-oveľa viac malých častí, ako by sa očakávalo od priemerného (komerčného) modelu, ale my sme fanúšikovia!

 

Redaktor: Zdá sa, že tento priemysel je veľmi intenzívny. Robili ste niekedy modely aj pre iných značiek vo vašom závode?

CR: Áno. Nebudem vymenovať, ale áno, pretože aj z veľkých značiek má iba málo svoj vlastný závod. Niekedy sa aj trošku rozčuľujem (smeje sa), lebo sa pozriem na niektorý z našich konkurentov a vidím, že ich najlepšie modely sme pre nich vyrobili my.

Redaktor: Všimli sme si, že cena kovových modelov v poslednom desaťročí zaznamenala prudký nárast čiastočne v dôsledku nepretržitému rastu cien materiálov a v poslednej dobe aj kvôli situácii v Číne (ako napr. zmeny zákonov, zvýšenie miezd, nekontrolovateľná inflácia, atď.), ale prečo sú resinové modely väčšinou drahšie ako kovové?

CR: Po prvé, napriek faktu, že resinové modely sú vyrábané v stovkách kusoch a nie v tisíckach, ako kovové, zrejme intenzívny prieskum, dizajn, atď. vyžaduje také isté množstvo práce, čo treba brať do úvahy.

Po druhé, a to je asi dôležitejší aspekt, že sú veľmi detailné. Každý náš model je ručne maľovaný a poskladaný manuálne s veľkým dôrazom na detaily. Samozrejme sú aj lacnejšie modely, ale aj to má svoj dôvod. V podstate dostaneš to, za čo zaplatíš.

Napríklad v prípade lacnejších kovových modelov stierače sú iba lisované plastové prvky; naše sú vyrobené fotolepením, a tak sú oveľa jemnejšie a realistickejšie.

Veľa modelov v mierke 1:43 na trhu má výfukové potrubia integrované do lisovanej plastovej podlahy. Naše výfukové potrubia oveľa častejšie tvoria samostatnú časť, sú vyrobené z oceľových alebo hliníkových rúrok s malým priemerom a sú prilepené k podlahe.

Takisto, ak otočíme pretekársky voz Aston Martin, Ferrari alebo hociktoré auto typu Le Mans od Sparku, na ktorom je umiestnený zadný difúzor, všimneme si, že každý zo zvislých častí difúzora je samostatný fotolepený diel, ktorý je rukou po jednom nalepený. Tento stupeň detailu znamená veľký rozdiel vo výrobe automodelov v porovnaní s difúzormi lisovanými do podláh lacnejších modelov. Okná u Sparku nie sú jednoduché lisované plastové prvky vložené ako celok: naše sú samostatné časti a sú oveľa-oveľa tenšie, tým poskytujúc oknám určitú stupeň priehľadnosti a proporcionálnu (úmernú) hrúbku,  ktorá u lacnejších modelov nie je.

Redaktor: Kovové modely treba uchovávať pri stálej teplote a chrániť pred vlhkosťou a priamym slnečným žiarením. Platí to aj pre resinové modely? A mohol by si poradiť našim čitateľom ohľadom údržby ich resinových modelov?

CR: Farba na resinovom modely tak isto vybledne ak je vystavený silnému slnečnému žiareniu, ako na kovovom. Ak model vystavíme na parapetu do okna, nebude to trvať dlho a vytvorí sa viditeľné blednutie na tej strane, ktorá je priamo vystavená slnečnému žiareniu. Takže z tohto uhla pohľadu zachovaj rovnaké opatrenia s resinovými modelmi, aké by si robil s kovovými.

Väčšina zberateľov pozná problematiku starých predvojnových modelov ako sú Dinky Toys, kde nečistoty v kovovej forme, do ktorej boli vlievané, vyvolali akýsi efekt anódy-katódy a časom rozpadli. V tomto ohľade sme sa s podobným problémom nestretli u resinových modelov.

Jedným z dôvodov, prečo je dobré mať vlastný závod je, že striktne vieme kontrolovať, či všetko je v poriadku. V prípadoch, keď na viacerých moderných kovových modeloch pozorujeme vady na kovu, najčastejšie je to spôsobené zlým výrobným postupom. Napríklad v niektorých závodoch deformované formy (nepodarky) – pravdepodobne lebo neboli dokonale vyplnené – sú len odhodené na zem na jednu kopu. Tieto kúsky sa potom pozbierajú, roztavia a prepracujú. Ale zo špinavej podlahy závodu sa môžu akékoľvek nečistoty, ohorky z cigariet, kamienky, atď. dostať medzi formy určené na roztavenie a následne do nových vyliatych foriem. Tieto nečistoty potom môžu spôsobiť vážne vady na kovu. A neskôr kupujúci utrpí následky takéhoto zaobchádzania.

Redaktor: Myslíš si, že budúcnosť patrí resinu a kovové modely sa časom stanú minulosťou?

CR: Nie, vôbec nie. Vždy bude dopyt po oboch. Ako som to už spomínal, kovové modely sú nákladovo oveľa efektívnejšie pri veľkoobjemových výrobných cyklov. Ale keď robíme s malými množstvami, hlavne v prípade motoršportu a áut F1, kde pravdepodobne budeme potrebovať vykonať viac modifikácií foriem, resin je jednoznačne lepší výber.

My ako zberatelia nemáme žiadne preferencie, či má byť model vyrobený z resinu alebo z kovu. Hugo aj ja disponujeme veľkou súkromnou zbierkou a jediné na čom nám záleží je, aby model bol vernou kópiou originálu.

(zdroj: modelcollector.com, júl 2011, fotky Spark, internet)